Kultúra

Na konci obce, neďaleko kaplnky, sa nachádza klasicistická kúria zo začiatku 19. storočia. Podľa ústnej tradície ju dal postaviť Michal I. Esterházi. Sídlil tu správca Dolnojatovského panstva Esterháziovcov i Víta Slezáka a napokon rodina Jozefa Lászlóa. Po roku 1948 tu sídlil miestny národný výbor, materská škola, potom patril JRD. V súčasnosti má kúria už asi tretieho majiteľa, ktorý chce od obce odkúpiť priľahlý park. V minulosti sa park rozkladal na ploche 1 ha. Kúria je jednopodlažnou stavbou so stĺpovou loggiou. Klasicistický sloh, v ktorom je postavený, sa vyznačuje vedomím nadviazaním na antickú, najmä grécku a rímsku architektúru, a rešpektovaním zákonov tektoniky - náuky o umeleckej tvorbe stavieb.

Pri príležitosti 35. výročia oslobodenia obce sovietskou armádou bola odhalená pamätná tabuľa s textom:
NA PAMIATKU OSLOBODENIA OBCE SOVIETSKOU ARMÁDOU 29. MARCA 1945 VĎAČNÍ OBČANIA OBCE JATOV 29.III.1970

Dnes je umiestnená pred budovou Obecného úradu na nízkom kamennom pomníčku. Obnovená bola v roku 2000.

Osvetová činnosť v obciach je spojená so spolkami. No k rozvoju osvety prispievali a prispievajú na vidieku predovšetkým knižnice. Už prvý zákon o knižniciach č. 430/1919 Zb. určoval každej obci, v ktorej sa nachádza škola, zriadiť knižnicu. V Jatove vznikla Miestna ľudová knižnica v roku 1959. Umiestnená bola najskôr v kúrii, dnes v kultúrnom dome. V 90. rokoch 20. storočia sa pretransformovala na Obecnú knižnicu. Nachádza sa v nej 3 200 titulov, z čoho 1 192 kníh predstavuje krásna literatúra pre dospelých a 1 720 beletria pre deti. Odborná literatúra pre dospelých je zastúpená 223 titulmi a pre deti 62 knihami. Kultúrna činnosť v obciach je podobne ako osvetová spojená so spoločenskými organizáciami a školou. Kronika obce bola založená v roku 1978, začala ju viesť Eva Dočkalová. Z ďalších rokov, žiaľ, nie sú vedené nové záznamy.

Po roku 1948 vidiek i mestá na Slovensku zastrešili celoštátne, resp. celorepublikové organizácie rôzneho charakteru svojimi miestnymi pobočkami. Bol Československý (neskôr Slovenský) zväz žien (1953), Zväz československo - sovietskeho priateľstva, Socialistický zväz mládeže (1953), Spotrebné družstvo Jednota, ktoré pretrvalo dodnes. Zväz mládeže sústreďoval vo svojich radoch miestnu mládež. Zväz žien sa zaoberal problematikou žien a matiek, Zväz priateľstva rozvojom vzájomných československo - sovietskych vzťahov. Zakladateľom Červeného kríža v Jatove je kňaz Emil Polakovič. Stalo sa tak v polovici 5O. rokov 20. storočia. Československý Červený kríž v rokoch 1957 -1979 viedol Alojz Bednárik. Usporadúval rôzne prednášky. V obci bolo 5 vyškolených dobrovoľných zdravotných sestier. V rokoch 1979 - 1996 organizáciu viedla Alžbeta Borzová, ktorá bola členkou od roku 1954. V roku 1988 dostala vyznamenanie za obetavú a záslužnú prácu. Pri príležitosti 80. výročia Červeného kríža bola vyznamenaná pamätnou medailou (6.5.1999). Pri tejto príležitosti miestny Slovenský Červený kríž, od roku 1996 vedený Janou Kupcovou, udeľoval Poďakovanie za zásluhy a rozvoj činnosti Červeného kríža na Slovensku. Organizácia má dnes 87 členov, organizuje hromadný odber krvi, cvičenia aerobiku pre ženy a pod.

Veľkú popularitu malo v Jatove ochotnícke divadlo. V medzivojnovom období nacvičovali divadelné hry učitelia. Režírovali prevažne hry obľúbených ľudových autorov napr. Ferka Urbánka.

Zo žánrov hudobného umenia našiel uplatnenie zborový spev. Miestny spevácky zbor pod vedením Heleny Boriovej bol založený ešte v roku 1970. Odvtedy nepretržite spestruje oslavy, strieborné, zlaté svadby, stretnutia dôchodcov, slávnostné uvítanie detí do života, účinkuje na pohreboch, omšiach. V repertoári majú cirkevné i ľudové piesne. Vystupujú dokonca vo vlastnoručne vyhotovených piešťanských krojoch. Od roku 1997 pôsobí v obci folklórny súbor Jatovčanka. Hlavnou náplňou činnosti súboru je okrem iných príprava folklórneho pásma na fašiangy. V druhej polovici 20. storočia pôsobilo v Jatove aj niekoľko hudobných kapiel. Okrem spoluobčanov výrazné talenty ocenili aj na rôznych súťažiach.

[fotka saly] Dôstojný stánok získala kultúra v obci v roku 1978 po troch rokoch výstavby, kedy bol dobudovaný kultúrny dom. Okrem sály v ňom má vyhradené priestory obecný úrad a knižnica. Tu sa usporadúvajú rôzne zábavy, oslavy, diskotéky a pod. Kultúrny život v obci v súčasnosti organizuje obecná samospráva. Každoročne usporadúva nasledovné podujatia:
• ohňostroj pri príležitosti osláv vzniku SR,
• fašiangový sprievod,
• maškarný ples (v spolupráci s MŠ a ZŠ),
• oslavy oslobodenia obce spojené so súťažou v prednese poézie a prózy,
• zdobenie kraslíc a pletenie korbáčov,
• stavanie mája,
• juniáles (Poľovnícke združenie),
• súťaž požiarnikov - obvodné kolo (Dobrovoľný zbor požiarnej ochrany),
• oslavy SNP,
• súťaž o najkrajšie jesenné strašidlá,
• hodové slávnosti,
• posedenie s dôchodcami,
• oslavy sv. Mikuláša,
• posedenie pod jedličkou (Jednota dôchodcov).

Zbor pre občianske záležitosti má na starosti občianske sobáše, uvítanie detí do života, oslavy strieborných (25. výročie) a zlatých sobášov (50. výročie).

Rodákom z Jatova je publicista a kultúrny pracovník, profesiou právnik, Koloman Berecz. Narodil sa v rodine roľníka, 25.6.1907 v Jatove. Umrel 19.3.1983 v Budapešti. Študoval na maďarskom gymnáziu v Nových Zámkoch, od roku 1926 na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako úradník v Nových Zámkoch a tajomník maďarského kultúrneho spolku na Slovensku so sídlom v Komárne (1928 -1938). Je spoluzakladateľom spolku maďarskej mládeže Sarló v Bratislave. Publikoval články a právnické štúdie. Bol členom Maďarskej vedeckej, literárnej a umeleckej spoločnosti v Bratislave.

Jednota dôchodcov  v Jatove

Miestna organizácia Jednoty dôchodcov bola založená v roku 1998. Počet členov sa pohybuje okolo 100. Počas celého roka vyvíja aktívnu činnosť, ktorej cieľom je spríjemniť život starších občanov. Organizujú návštevy divadelných predstavení, rôzne výlety a kultúrne posedenia.