O obci

Obec Jatov sa rozprestiera v Podunajskej nížine na ľavom brehu Cabajského potoka, uprostred juhozápadného Slovenska, 27 km severozápadne od Nových Zámkov. Zaberá plochu 1 866 ha so 790 obyvateľmi. Katastrálne hranice obce susedia na severe s katastrálnym územím obce Rastislavice, Poľný Kesov a Trnovec nad Váhom v smere od východu na západ. Južne od Jatova sa nachádza obec Tvrdošovce a juhozápadne obec Selice. Najdlhšou susediacou katastrálnou hranicou je hranica na severozápade s obcou Trnovec nad Váhom. Približne stredom katastrálneho územia obce Jatov prechádza štátna komunikácia číslo 75, tiahnúca sa z Nových Zámkov do Bratislavy. Nadmorská výška v priemere predstavuje 115 m nad morom. Časť obce Dolný Jatov dosahuje výšku 116 m nad morom. Časť Kendereš a Malý Jatov sú položené nižšie - 114 m nad morom. Obec má výhodnú dopravnú polohu. Prechádza ňou spojnica železničnej trate Nové Zámky - Bratislava, ako aj cesta spájajúca uvedené lokality. Obec tvoria tri sídelné útvary: Dolný Jatov, Kendereš, Malý Jatov.

Obec Jatov patrí k nížinným typom. Začleňujeme ju do Malej dunajskej kotliny, ktorá je geomorfologickou subprovinciou Zápodopanónskej panvy. Jej oblasťou je hlavná geomorfologická jednotka - Podunajská nížina. Katastrálne územie obce Jatov je typom poľnohospodárskej nížinnej krajiny s cenným agrárnym potenciálom. V rámci Podunajskej nížiny, vzhľadom k morfológii krajiny sa vyčleňuje Podunajská rovina, na ktorej leží aj chotár Jatova. Štvrtohorné usadeniny, rozšírené na Podunajskej nížine, na ktorých sú úrodné pôdy obrábané od neolitu (mladšia doba kamenná, 5000 - 1 900 pred Kr.). Hlavným činiteľom, ktorý formoval v posledných geologických dobách toto územie bol európsky veľtok Dunaj. Územie Podunajskej roviny má mladý reliéf, vytvorený ručnou akumuláciou. Tvoria ho priečne a pozdĺžne duny a povrchové formy nepravidelných tvarov, vystupujúce do výšky aj 15 - 20 m nad okolitý terén roviny, pričom v Jatove dosahujú maximálnu výšku 123 m nad morom. Jatov sa v rámci Podunajskej roviny rozprestiera na Novozámockých pláňavách.

Najdôležitejšími činiteľmi, ktoré určujú klimatický ráz obce, sú teplota vzduchu a zrážky. Prvým ukazovateľom teplotných pomerov je ročný priemer teploty vzduchu, ktorý tu dosahuje hodnotu 9°C. Druhým najdôležitejším činiteľom pri vytváraní rázu klímy obce sú zrážky. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje hodnoty 550 - 600 mm. Z toho polovica spadne v teplom polroku, čo má veľký význam z hľadiska poľnohospodárskej produkcie. V porovnaní s ostatnými časťami Slovenska padá na Podunajskej nížine najmenej zrážok, čiže aj Jatov sa zaraďuje medzi najsuchšie a zároveň najteplejšie oblasti. V ročnom hodnotení smerov vetra prevláda severozápadné prúdenie.

Západná časť odlesneného chotára je rovina v močaristej nížine odvodňovanej Dlhým kanálom. Cabajský potok je 29,2 km dlhý ľavostranný prítok Dlhého kanála. Pramení v južnej časti Nitrianskej pahorkatiny vo výške okolo 200 m nad morom. Medzi Cabajským potokom a Tvrdošovským potokom je vybudovaný umelý odvodňovací kanál Nemeštág. Prechádza chotárom Jatova a Tvrdošoviec.

Na štruktúre pôdnej pokrývky Jatova sa podieľajú viaceré druhy a typy pôd. V Jatove nájdeme pôdy ílovito - hlinité, ktoré sa viažu predovšetkým na zrnitostne ťažšie riečne uloženiny, na sprašové hliny. Jatov má černozemné, lužné pôdy a slaniská. Z hľadiska využitia pôdneho fondu poľnohospodárska pôda v chotári Jatova zaberá 1 589 ha, z toho orná pôda 1 465 ha a vinice 1 ha. Z nepoľnohospodárskej pôdy zaberajú lesné pozemky 49 ha, zastavané plochy a nádvoria 39 ha. Celková výmera pôdy predstavuje 1866 ha.

Na povrchu vodnej hladiny plávajú viaceré druhy drobných žaburiniek. Z ponorených druhov sa vo vodách vyskytujú rôzne druhy červenavcov, rožkatcov a stolístkov (Myriophyllum). Ozdobným druhom stojatých vôd je kosatec žltý, v okolí močiarov, kanálov nájdeme trsť obyčajnú, okrasu okolíkatú. Na druhovej skladbe močiarnej vegetácie sa podieľa tiež veľa vlhkomilných lúčnych druhov a druhov lužných lesov, čo súvisí s periodickým kolísaním podzemnej vody. Častými druhmi v močiaroch sú ostrice. K nim sa priraďujú prvky dubovo - hrabových a bukových lesov. V podraste bylín nájdeme veľa nitrofilných druhov a rôzne vlhkomilné trávy. Hlavné jadro zvyškov lužných lesov tvoria jaseňovo - brestové porasty. Vo fragmentoch sa v Jatove zachovali slaniská, ktoré kedysi tvorili súvislý pás od Sládečkoviec až po Komárno. Sú využívané zväčša ako pasienky. Nachádzajú tu uplatnenie mnohé vzácne jednoročné druhy, viazané na porušené miesta. Zoograficky patrí chotár Jatova do lesostepnej zóny panónskej oblasti. Pre biotopy teplých stepí, lesostepí a slaniská sú charakteristickí zástupcovia z jednotlivých radov hmyzu, rôznorodá je aj fauna mäkkýšov. Významné postavenie má vodná fauna. Charakteristické sú spoločenstvá drobných nížinných tokov riek s pomaly tečúcou vodou, zabahneným dnom a bohatými pobrežnými zárastmi. Trieda rýb je charakterizovaná spoločenstvami nížinných pokojných riek. Bohato sú zastúpené aj vtáky. Z hľadiska poľovného obhospodarovania v popredí záujmu stojí srnec hôrny, líška obyčajná, zajac poľný, bažant obyčajný. Drobné zemné cicavce sú zastúpené hlodavcami.