Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Virtuálna prehliadka obce

Vitajte

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

História

 

Legenda o vzniku názve

Legenda o vzniku názve obce hovorí: „Kedysi vraj bola pôda v týchto miestach neobrábaná, mokrá, s veľkými močiarmi a jazerami. Raz v noci šla tadiaľto skupina Maďarov. Bola veľká tma a ten čo išiel prvý, takmer vošiel do jazera. Zbadal sa a zakričal: „Jaj, tó!“ teda „Jaj, jazero!“. A tak tomuto miestu prischlo pomenovanie Jató - Jatov.

 
 

Prví osadníci prišli do oblasti Jatova eštev staršej dobe bronzovej. V polohe Železničná zastávka Dolný Jatov založili nositelia maďarovskej kultúry roľnícke sídlisko. Po vyše tisícročí sa v severovýchodnej časti chotára v polohe Čierny vŕšok usadili Kelti, Legenda o vzniku názvepredstavitelia laténskej kultúry z mladšej doby železnej. Systematické osídlenie rôznych častí chotára začína od 9. storočia a trvá s menšími prestávkami až do súčasnosti - poloha Čierny vŕšok, Kendereš, Konopné, Kesovské, Obec č. p. 6, Malý Jatov I, II a poloha bez udania názvu. Chotár Jatova bol nepretržite osídlený od 9. po 14. storočie. Dokazuje to množstvo archeologických nálezísk v rôznych častiach katastra obce. V 9. storočí sa dve skupiny obyvateľstva slovanského pôvodu usadili nezávisle od seba na dvoch miestach v blízkosti potokov tečúcich v okolí Jatova. Jedna skupina založila osadu na ľavom brehu potoka Trnovec v dnešnej polohe Kendereš a druhá skupina si vybrala za miesto na založenie sídliska piesočné a sprašové vyvýšeniny na ľavom brehu Dlhého kanála - poloha Pri čatorni.

 
História

Po páde veľkomoravskej ríše na začiatku 10. storočia sa Slovensko postupne začlenilo do Uhorského kráľovstva. Až do roku 1848 bol Jatov súčasťou Nitrianskej stolice a patril do Nitrianskeho slúžnovského okresu. V rokoch 1850 - 1860 bol včlenený do Dolnonitrianskej stolice. Neskôr od roku 1867 sa stal súčasťou Nitrianskej župy (do roku 1922). Zo štyroch osád, ktoré sa postupne vyvinuli na území chotára dnešnej obce Jatov, zohral hlavnú úlohu v premenách času Dolný Jatov. Cez obec viedla cesta spájajúca lokálne Nové Zámky so Šaľou. V stredoveku sa táto komunikácia nazývala Českou cestou. Spájala centrum Uhorského kráľovstva - Budín s metropolou Čiech - Prahou.

 
 

História V najstaršej písomnej zmienke o Jatove, ktorá je však sfalšovaná, sa uvádza výmena Jatova, patriaceho Kazimírovi z Rajca, za zem v Rajci, ktorú vlastnila Nitrianska kapitula. Ako pôvodný majiteľ Jatova tu teda vystupuje Kazimír, syn Olivera z Rajca, príslušník šľachtického stavu, a novým sa stáva cirkevná inštitúcia, Nitrianska kapitula. či boli skutočne menovaní vlastníkmi Jatova nie je možné určiť. Napriek tomu, že ide o sfalšovanú listinu, ktorá vznikla niekedy v rokoch 1236 - 1287, je to prvá písomná zmienka o obci. Hoci nie je možné presne určiť, v ktorom roku bola táto listina vystavená, je dôkazom toho, že obec jestvovala už v 13. storočí. Originál tejto listiny sa nachádza v regnikolárnom archíve Ostrihomskej kapituly v Ostrihome (Esztergom, Maď.) pod signatúrou C.2 - F.9 - N.1. V listine sa Jatov uvádza ako zem Jatov - terra Itou. V listine z roku 1295 sa Jatov (Itou) spomína ako hraničný bod Várkeszi (Warkezu; zaniknutá samota). Komu patril Jatov až do polovice 14. storočia ostáva nevyriešenou otázkou. Až v roku 1379 sa ako vlastník Jatova spomína Juraj z Vlčian.

 
História

O tridsať rokov neskôr (1494) dal Juraj Nehéz do zálohu prédium Jatov a iné majetky svojim dcéram. Až v roku 1501 Vladislav II. Jagelovský (1490 -1516) potvrdil vo vlastníctve Jatova rod Nehéz po praslici. Neskôr sa majiteľom Jatova stal jeden z najváženejších rodov v Uhorsku - Zápoľskovci. V roku 1527 darovala kráľovná Mária Spišský hrad a ďalšie majetky Zápoľskovcov Alexejovi Turzovi (Thurzo) za verné služby. Zápoľskovci prišli o majetky v kráľovskom Uhorsku kvôli zrade. Keďže medzi týmito majetkami od roku 1525 figuroval aj Jatov, jeho novými vlastníkmi sa stali Turzovci. Patrili k najvplyvnejším a najbohatším uhorským magnátskym rodom. Rod Turzovcov vlastnil Jatov až do polovice 17. storočia, kedy vymrel po meči (1636).

 
 

V priebehu 16. - 17. storočia ovplyvnili život obyvateľstva Nitrianskej stolice,História čiže aj Jatova, vojnové udalosti. V 40. rokoch 16. storočia, keď sa aktivizovali turecké vojská a dobýjali jednu pevnosť za druhou, uhorský snem nariadil opevnenie obrannej línie na južnom Slovensku, ale neúspešne. Správa na Turkami odbytom území bola niekoľkostupňová. Chotár Jatova bol včlenený do Ostrihomského sandžaku, pravdepodobne patril do náhije Ňárhid.

 
História

Prvým majiteľom Jatova z Esterháziovského rodu bol Mikuláš Esterházi (1582 - 1645). V období rokov 1642 - 1660 patrilo Šintavské panstvo fraknóvskej línii Esterháziovcov, ktorá sa v druhej polovici 17. storočia rozdelila na staršiu a mladšiu. V roku 1702 došlo k deľbe imania. Na konci 18. storočia prebiehal spor s potomkami rodu Nehéz - Kémendya Esterháziovcov o Jatov. Napokon zostal Jatov vo vlastníctve Esterháziovcov, ktorí spor vyhrali.

 
 

História Výsledky prvej svetovej vojny určili, ako sa bude ďalej vyvíjať mapa Európy. Rakúsko - uhorská monarchia sa rozpadla a vznikli nové samostatné štáty. Medzi nimi 28.10.1918 aj Československá republika. Roky 1919 -1922 možno pokladať za poslednú fázu rozvoja žúp ako foriem verejnej správy starého komitátneho zriadenia. Od 1.1.1923 bolo Československo rozdelené na jedenásť veľžúp. Jatov spadal pod obvodný notársky úrad so sídlom v Tvrdošovciach. Po zrušení notárskych úradov v apríli 1945 časť ich kompetencie prevzali matričné úrady. Matrika bola najprv v Tvrdošovciach, potom v Jatove, opäť v Tvrdošovciach a dnes sa nachádza v Jatove.

 
História

V rokoch 1919 - 1929 prebehla na Slovensku pozemková reforma, ktorá sa uskutočnila pod dozorom Obvodnej úradovne Štátneho pozemkového úradu. Prostredníctvom zvyškových majetkov, v podstate veľkostatkov, sa presunulo pozemkové vlastníctvo z rúk maďarskej a nemeckej šľachty do rúk vládnucej českej a čiastočne slovenskej buržoázie. Sprevádzala ju tzv. kolonizačná akcia, ktorá súčasne plnila úlohu reslovakizácie južného Slovenska. Do Jatova sa prisťahovali námezdní poľnohospodárski robotníci, tzv. bíreši s rodinami zo stredného Slovenska. Esterháziovské majetky mal v nájme od roku 1914 do roku 1917 Ing. Vít Slezák. Pochádzal z Križovian nad Dudváhom (nar. 1873.) Správcom na veľkostatku bol Ján Berecz, ktorého rodinní členovia sú pochovaní v krypte miestneho kostola. Od roku 1917 bol majiteľom panstva Jakub Lówy, po smrti ktorého kúpil veľkostatok Jozef László z Budapešti, Žid. Býval v kúrii. Tu sa nachádzala aj správa veľkostatku. V priemere zamestnával na svojom veľkostatku 150 ľudí.

 
 

História Ľudia v osadách dnešného Jatova žili čulým spoločenským životom. Na hody, sviatok sv. Vendelína sa v medzivojnovom období konali trhy na trhovisku za cintorínom. Bola tu fara, škola v budove bývalého hostinca, obchod, remeselnícky dvor. Po roku 1934 za podpory vel'kostatkára Lászlóa došlo k výstavbe rodinných domov pre bírešov v časti Dolný Jatov od križovatky smerom do Tvrdošoviec. V tejto časti sa sústredil život, časť od križovatky po faru a kúriu bola vystavaná rodinnými domami až po druhej svetovej vojne.

 
História

Po rozkvete nastúpili roky hospodárskej krízy 1929 -1933. Nedostatok pracovných príležitostí riešil štát prideľovaním poukážok na nákup potravín (žobračenky). Mnohí poľnohospodárski robotníci i tu v Jatove štrajkovali, ale nepomohlo to. Rozhodnutím európskych mocností na stretnutí vo Viedni dňa 2.11.1938 (tzv. viedenská arbitráž) sa malo južné Slovensko pripojiť k Maďarskému kráľovstvu. V novembri 1938 pripadli k Maďarsku len tri domy v Dolnom Jatove a Malý Jatov, ale 13.3.1939 celý Jatov. Slovensko-maďarská vojnová hranica prechádzala chotárom Jatova za dreveným mostom cez Cabajský potok. Pripojené územie podliehalo v rokoch 1938 -1945 maďarskej správe. Jatov patril do spojenej Bratislavsko - Nitrianskej župy so sídlom v Nových Zámkoch, pričom všeobecnú správu v obciach vykonávali notári.

 
 
 

História Prebehla revízia pozemkovej reformy. V rokoch 1942 - 1944 prevzal po Lászlóovi hospodárenie na veľkostatku maďarský štát. Malý Jatov patril Jánovi Slezingerovi, majiteľovi šurianskeho cukrovaru. Tragický osud, žiaľ neminul ani jatovských Židov - rodinu veľkostatkára Lászlóa, jeho správcu Buchnera a podnikateľa Slezingera. Maďarská vláda odsúhlasila likvidáciu občianskych práva prípravu deportácie židovského obyvateľstva. Nacistická okupácia Maďarska začala v marci 1944 a dňom 30.10.1944 sa stalo celé územie Maďarska vojnovou operačnou zónou. Už v roku 1943 prišli do Jatova nemeckí vojaci. Boli ubytovaní v škole a autá s muníciou mali v sušiarni na tabak. Pri prechode frontu počas jari 1945 došlo k bombardovaniu Jatova. Obec bola oslobodená vojskami II. ukrajinského frontu maršala Rodina Malinovského dňa 29.3.1945. Po vojne prebehla v troch etapách pozemková reforma (1945 -1949) a právo na prídel mali najmä deputátnici, poľnohospodárski robotníci a roľníci. László sa vrátil na svoj veľkostatok do Dolného Jatova, ale časť predal Uhliarovi. Po parcelácii pozemkov László emigroval. Pozemky dostali kolonisti od Prievidze a Žiaru nad Hronom.

 
História

Ostatná pôda spolu s cirkevnou pripadla Jednotnému roľníckemu družstvu (JRD), ktoré tu vzniklo v roku 1950. Dokonca istý čas bolo samostatné JRD aj na Kendereši. Ešte vo februári 1948 sa udiali radikálne zmeny. V obciach vznikli správne komisie akčných národných výborov. Cirkev bola nútená vstúpiť do ilegality. Bola nastolená vláda jednej strany. Počas komunistickej éry sa rozvíjala výstavba rodinných domov. Došlo k budovaniu inžinierskych sietí. Zaviedla sa elektrina (1954), telefón, obecný rozhlas (1972). Rozvíjala sa doprava, dobudovali sa komunikácie. Zvýšila sa úroveň služieb a obchodu v obci, škola a kultúra dostali nové priestory. Bola zariadená knižnica, hrávalo sa ochotnícke divadlo, osvetová a spolková činnosť nabrala na intenzite. Zo športu sa najväčšej popularite tešil futbal. Všetky tieto zmeny sa odzrkadlili i na demografickom vývoji, keď napr. v roku 1965 mala obec až 1151 obyvateľov. Potom však nasledoval odliv mladšej generácie do mestských panelových domov.

 
 

História Pre novodobé dejiny obce Jatov má najväčší význam jej osamostatnenie v roku 1952. Stala sa tak najmladšou obcou Novozámockého okresu. Obec vznikla odčlenením štyroch osád - Dolný Jatov, Malý Jatov, Čierny vŕšok a Kendereš od Tvrdošoviec. Nastúpila na cestu postupnej modernizácie infraštruktúry, rozvoja a výstavby. Zvýšila sa vzdelanostná, kultúrna a ekonomická úroveň obyvateľstva. Jatov bol v rokoch 1949 -1960 začlenený do Novozámockého okresu a Nitrianskeho kraja, od roku 1960 do Západoslovenského kraja. Prípravný výbor Miestneho národného výboru vznikol už 24.4.1951. Predsedom historicky prvého miestneho národného výboru už samostatnej obce sa vo februári 1952 stal Štefan Varga st., podpredsedom Ján Markovič. V 50. rokoch 20. storočia došlo k pomerne častému striedaniu osôb na poste predsedu a tajomníka MNV. V roku 1978 sa vtedajší národný výbor presťahoval do novopostaveného objektu, kde sídli dodnes. Obecný rozhlas bol zavedený v roku 1972.

 
História

V druhej polovici 20. storočia značne pokročila výstavba rodinných domov, pričom výrazný bol aj prírastok obyvateľstva. Priaznivý demografický vývoj súvisel aj s optimálnejšími ekonomickými faktormi. Rokom 1990 nastáva nová etapa aj v živote občanov Jatova. Po nežnej revolúcii v novembri 1989 padla vláda jednej strany - komunistickej, nastala demokratizácia spoločnosti. Občania sa svojou účasťou vo voľbách do národných a samosprávnych orgánov zúčastňujú priamo na verejnom živote. Obecná samospráva bola obnovená 1.1.1991. Prvý január 1993 bol začiatkom novej histórie mladého štátu Slovenskej republiky. Jej zrod uvítali aj občania Jatova. V dňoch 30.9. - 1.10.1994 sa konali predčasné voľby do Národnej rady SR. Prvá historická priama voľba prezidenta SR sa uskutočnila 29.5.1999. Od 1.1.1997 nadobudol platnosť zákon o novom administratívno - územnom členení Slovenska. Jatov naďalej patrí do okresu Nové Zámky a Nitrianskeho kraja.

 
 

História Od 1.4.2002 fungujú orgány samosprávneho kraja - vyššie územné celky na čele so županmi. Voľby do zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja sa konali 1.12.2002. Obec v rámci osláv svojho výročia prijala program obnovy, ako prejav zodpovednosti za historický odkaz svojich predkov, ktorých túžbou bolo žiť v peknom prostredí. Rozvojové zámery obce sa plnia v postupnej realizácii podzemných sietí - plynofikácia a vodovod je ukončený. V obci sa rozširujú podnikateľské aktivity, či už zo strany právnych subjektov alebo fyzických osôb. Ťažisko činnosti obce je vo zveľadení toho, čo existuje, hlavne v občianskom zanietení za vec čistejšej a krajšej obce. Cieľom obnovy je získať občana pre spoločnú vec - venovať pozornosť verejným priestranstvám dediny, uvedomiť si, že domovom nie je len vlastný dom, ale celá obec, jej ulice a priedomia. Oslovujeme mladšiu generáciu, ktorá určitou mierou stratila blízky vzťah k prostrediu za plotmi svojich rodičovských domovov. Naším cieľom je vyhlásenie zápasu proti ľahostajnosti a nevšímavosti k tomu, ako obec vyzerá. Ide o výchovu občana - žiť v takom prostredí, na ktoré bude hrdý. Rozhodne sa budeme snažiť v budúcnosti naplniť sny a túžby všetkých občanov vidieť svoj domov krajší a príťažlivejší a obec takú, aká má byt'.

 

Z ďalších podôb názvu obce Jatov vyberáme:
1236 - Itou
1379 - ]atho
1412 - ]athoww
1527 - ]atho
1664 - ]ato
1788 - Jató
1808 - Jataw, Jatawce
1950 - Jatov