Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Virtuálna prehliadka obce

Vitajte

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Cirkev

 

Cirkev Nesporne najvýznamnejšou inštitúciou, ktorá rozvíjala duchovný život a v nemalej miere prispela k tvorbe materiálnych hodnôt spoločnosti, je cirkev. S jej činnosťou je spojená história a osudy Jatova. Väčšina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Prvá zmienka, ktorá sa v súvislosti s Jatovom viaže k cirkvi, je kanonická vizitácia (prehliadka fary) z roku 1753. Túto vizitáciu vykonala osoba poverená biskupom - vyššou inštanciou, ktorej boli farári podriadení. Všetky prehliadky sa vzťahujú na Dolný Jatov, kde bola neskôr vytvorená samostatná farnosť. Avšak v roku 1753 sa Dolný Jatov uvádza ako filiálka tvrdošovskej farnosti. Najstaršia zmienka o tvrdošovskej cirkvi je z roku 1331. Nachádza sa v súpise pápežských desiatkov. V časoch tureckej okupácie kostol sv. Štefana kráľa, kam chodili na bohoslužby aj Jatovčania, úplne spustol. Súčasný kostol bol postavený v roku 1770 Augustínom Keresztélyom a patronátne právo nad ním malo Ostrihomské arcibiskupstvo, ktorému tu od roku 1297 patrila väčšina pôdy. Vo vizitácii z roku 1753 sa o filiálke Dolný Jatov uvádza, že František III. Esterházi, dedičný majiteľ Dolného Jatova, sa postaral o dokončenie a vysvätenie kaplnky sv. Vendelína pri kráľovskej ceste oproti jeho ovčiarni. Sám bol aj patrónom kaplnky, z čoho mu plynula povinnosť udržiavať ju. V prehliadke fary vykonanej v roku 1761 sa však Dolný Jatov spomína ako filiálka Trnovca nad Váhom. K zmene príslušnosti k farnosti došlo teda v rokoch 1753 - 1761. Aj trnovecký kostol v časoch tureckej okupácie spustol a znovuvybudovaný bol až v roku 1725 Štefanom Huňadym (Hunyady). Nad týmto kostolom Premenenia Pána mal patronát rod Huňadyovcov.

 
Na cintoríne bol aj kamenný kríž, ktorý spolu s ohradou dali vyhotoviť Esterháziovci. Nestála tu ešte ani fara.
 

Oválna kaplnka z tehál dĺžky sa spomína vo vizitácii z roku 1780. Oltár bol murovaný, tabernakulum bolo drevené. Vo vnútri sa nachádzalo 5 lavíc. Kaplnku navštevovalo 125 veriacich.

 

Najstaršou pamiatkou nachádzajúcou sa v Jatove je pohrebná kaplnka zapísaná v súpise národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Je to jediná rokoková pamiatka v Novozámockom okrese a jedna z dvoch jestvujúcich na Slovensku. V kaplnke je oválny centrálny priestor so segmentovou oltárnou nikou a kupolovitou plackou. Nad vchodom sa nachádza erb Esterháziovcov v rokokovej kartuši. Predsieň je otvorená na dvoch stĺpoch s ihlancovou strechou z konca 19. storočia. Oficiálne sa udáva, že kaplnka - dnes kostol, je z roku 1760. Tento rok je uvedený nad vchodom vedľa erbu Esterháziovcov. Erb Esterháziovcov tvorí modrý štít, v ktorom na zlatej listovej korune stojí korunovaný zlatý grif. V prvej prednej končatine drží striebornú šabľu, v ľavej tri červené ruže. Štítové znamenie je aj klenotom, tu však grif z koruny vyrastá. Prikrývadlá sú zlato - modré a zlato - červené. Ale v kanonickej vizitácii z roku 1753 sa píše, že už je dokončená a vysvätená. Cirkev ju však začala využívať až v roku 1760. Dovtedy bola neverejná. V prehliadke fary z roku 1841 je uvedené, že bola dostavaná už v roku 1752. Z týchto písomných dokumentov vyplýva, že kaplnka bola vybudovaná už v roku 1752, a to na podnet Františka III. Esterháziho. Na oltári s rokokovou ornamentikou sa nachádza obraz sv. Vendelína. V súčasnosti sa v predsieni nachádzajú 4 sadrové plastiky Panny Márie, Božského Srdca Ježišovho, sv. Jozefa a sv. Antona. Vo výklenku v kostole je umiestnená socha Sedembolestnej Panny Márie a drevorezba sv. Cyrila a sv. Metoda. K inventáru patrí aj drevený barokový kríž. Na kupole je nástenná maľba sv. Trojice. K vzácnym predmetom je zaradený aj strieborný kríž. Kostol má 3 zvony z medzivojnového obdobia a digitálny dvojmanuálový organ. Drevené lavice sa menili v 80. rokoch 20. storočia.

 

Zobrazenie sv. Vendelína ako kňaza na oltárnom obraze v Jatove je zriedkavé, ale nie ojedinelé. Len na základe zvierat možno usúdiť, o ktorého svätca ide.

 

Na cintoríne, ktorý obklopuje kaplnku, dali vyhotoviť Esterháziovci aj kamenný kríž so soškami Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu. Kamenný kríž dali postaviť aj miestni veriaci v roku 1968. Starší drevený bol obnovený v roku 2001. Kríž v Kendereši dal postaviť v roku 1897 kňaz Imrich Kulcsár.

 

Ku generálnej oprave a rekonštrukcii kaplnky došlo v roku 1958, a to v rekordne krátkom časovom úseku od 19. septembra do 8. októbra. V lete v roku 2000 sa pod vedením Obecného úradu vybudoval zámkovou dlažbou vykladaný chodník, doviedol ďalej vodovod a osvetlenie. Vynovená kaplnka bola potom v októbri 2000, na hody, svedkom vysviacky obecných symbolov.

 

Dom smútku stojí na cintoríne vedľa kaplnky už od roku 1981.

Najstaršia matrika narodených je vedená od roku 1761 do roku 1895, sobášených od roku 1779 do roku 1896. Matrika zomrelých je z rokov 1761 - 1896. Tieto matriky sa nachádzajú v Štátnom oblastnom archíve v Nitre. Dolnojatovská farnosť patrila v minulosti do Ostrihomského arcibiskupstva, Komárňanského archidiakonátu a Novozámockého dekanátu. Po vzniku ČSR spadala pod správu Apoštolskej administratúry v Trnave a Novozámocký dekanát. V súčasnosti patrí do Bratislavsko - trnavskej arcidiecézy a Novozámockého dekanátu. Od roku 1971 je Jatov spravovaný ako filiálka farnosti so sídlom v Rastislaviciach. Okrem Jatova je filiálkou rastislavickej farnosti aj Poľný Kesov.